Sociální pedagogika | Social Education

115

ročník 4, číslo 1, str. 115-124, Duben 2016

ISSN 1805-8825 | doi:10.7441/soced.2016.04.01.07

Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Abstrakt: Témou príspevku je porozumenie ako odhaľovanie

Peter Ondrejkovič

významu alebo zmyslu sociálnych javov, udalostí, vzťahov

a procesov, situácií alebo i samotného postavenia výskumníka

v istom sociálnom kontexte, ktoré sa stávajú kľúčovými

pojmami humanitných vied. Obsahuje aj malý exkurz

do empirickej sondy, v ktorej sa pracovníci v humanitnej sfére

pokúšajú vlastnými slovami napísať, čo si pod porozumením

predstavujú, kedy sa nazdávajú, že skutočne porozumeli

sociálnemu javu, vzťahu, procesu, prípadne i sebe. Príspevok

Kontakt na autora

v závere uvádza význam porozumenia, ktoré zdôrazňuje

Univerzita Hradec Králové,

i zaradenie sociálneho rozmeru medzi všeobecné priority EÚ.

Pedagogická fakulta,

Klíčová slova: porozumenie, význam, teória rečových aktov,

Rokitanského 62,

porozumenie

hermeneutike,

konštrukcionizme,

500 03 Hradec Králové

etnometodológii a interpretativizme

peter.ondrejkovic@uhk.cz

C ontact to author

Understanding in the Social Research

University of Hradec Králové,

Faculty of Education,

Abstract:

The theme of this paper is understanding in the

Rokitanského 62,

sense of revelation of meaning or sense of social phenomena,

500 03 Hradec Králové

events, relationships and processes, situations and the

peter.ondrejkovic@uhk.cz

position of a researcher in a certain social context, all of which

are becoming key concepts in the humanities. It also includes

a small empirical excursion, in which workers in the

humanitarian sphere attempt to write in their own words

what they mean by understanding, when they consider that

they truly understand the social phenomenon, relationship,

process, or even themselves. The conclusion indicates the

importance of understanding, which is highlighted by adding

and publisherTBU in Zlín.

the social aspect to general EU priorities.

This work is licensed under the

Creative Commons Attribution

Keywords:

understanding, sense, theory of speech acts,

International License (CC BY).

understanding

hermeneutics,

constructivism,

ethnomethodology and interpretativism

Stručný úvod do problematiky porozumenia

V spoločenskovednom výskume, vrátane sociálnej pedagogiky, neraz predstavuje kategória

porozumenia takmer axiologizujúcu samozrejmosť, ktorú netreba ďalej vysvetľovať, ktorej všetci

rozumejú, neraz skôr intuitívne ako racionálne. V škole sa celkom bežne stretávame pri vysvetľovaní

učiva s otázkou vyučujúceho:

„Rozumeli ste?“. Osobitnú kapitolu by predstavoval problém,

ako porozumel študent textu, s ktorým sa stretáva v priebehu štúdia. K riešeniu podobných otázok

má prispieť nasledovný text, ktorý si kladie za cieľ súčasne upozorniť na nevyhnutnosť ďalšieho

skúmania a komparácií jestvujúcich teórií.

116

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Porozumenie má v našom živote nemalý význam. Neraz určuje naše konanie, jeho prostredníctvom

sa sami poznávame, budujeme svoje vzťahy k sebe i svojmu okoliu, volíme cesty a spôsob života.

Iste jestvujú veci, javy, procesy i vzťahy, ktorým porozumieť nie je ľahké.

Porozumenie sa stáva kľúčovým pojmom humanitných vied, osobitne interpretatívnej sociológie

a sociálnej pedagogiky. V nich nie je skutočnosť človeku jednoducho daná, ale je predmetom

neustálej interpretácie aktérov sociálneho života. Teda toho, ako rozumejú tomu, čo robia iní,

ako rozumejú výtvorom svojim aj ostatných, ako rozumejú jazyku a symbolom, všetkému,

s čím prichádzajú do styku a ako k porozumeniu dospievajú. To si súčasné spoločenskovedné

disciplíny uvedomujú, reflektujúc samé seba a preto sa stávajú súčasne aj reflexívnymi. „Alternatíva,

komplementarita, pluralita a tolerancia predpokladajú porozumenie v štandardnom a vo vysoko

sofistikovanom zmysle“, uvádza Petrusek (1993, s. 145). K tomu patria nie iba „zdravý rozum“,

ale aj prekonávanie náhodilosti, nekvalifikovanosti, naivnosti, ktoré môžu byť niekedy dokonca

nebezpečné, pretože „...čím složitejší je moderní společnost... tím méně je srozumitelná pro lidi...

nesrozumitelnost a nesamozřejmost našeho života... si uvědomíme až tehdy, když narazíme na

problém...“ (Petrusek, 2009, s. 15, 31)

Porozumenie pokladáme za obsahové pochopenie stavu veci, ktoré nespočíva iba v tom vziať niečo

na vedomie, ale aj intelektuálne sa zmocniť súvislostí, v ktorých stav veci spočíva. Porozumenie

znamená podľa Wilhelma Diltheya 1 rozpoznanie z daných vonkajších pozorovateľných znakov

„vnútorné“, (sociálno)psychické. Porozumenie sa často zamieňa za vysvetlenieím, s ktorým úzko

súvisí ale nie je totožné. Žiaľ, súčasný vývoj vo vede poznamenal predstaviteľov sociálnych

(humanitných) vied tak, že „...si už takmer nerozumejú a navzájom nekomunikujú“ (Sedová, 2011,

s. 769). Podľa tvrdení viacerých autorov je to dôsledok víťazstva tzv. prírodných vied v súperení dvoch

kultúr. Prírodné vedy

„zvíťazili“ tým, že sa

„... zaštítili svojou pragmatickou efektívnosťou

a neodškriepiteľným praktickým, technickým a technologickým prínosom... pričom... v týchto

pretekoch, v ktorých nešlo o nezištnú lásku k pravde, uspeli a získali náskok pred sociálnymi vedami“

(Sedová, 2011, s. 770). Sociálne vedy, ktorých jadro spočíva vo vedách o správaní, na rozdiel

od prírodných vied však nemôžu existovať bez kontextov poznávania konania, ktorého podstata

spočíva v porozumení. Ako uvádza Fay (2002, s. 139 a nasl.), podľa interpretativizmu jestvuje zásadný

rozdiel medzi skúmaním človeka a spoločnosti a skúmaním prírody. Vedecké pojmy majú k sociálnym

javom zásadne iný vzťah, ako k prírodným javom. V sociálnych vedách pojmy vytvárajú skúmanú

realitu, kým v prírodných vedách slúžia k popisu a vysvetleniu javov. Význam danej veci závisí od roly,

ktorú má táto vec v systéme, ktorého je súčasťou. V prípade sociálnych vied ide o systémy nesmierne

komplexné a bohaté, v ktorých zohrávaúlohu aj presvedčenie, ľudská túžba a zámery konkrétnych

ľudí. Konanie, správanie, ktoré je úmyselné, teda intencionálne, je vyvolané istým druhom situácií

alebo udalostí, ktoré si konajúci uvedomuje. Je najvlastnejším „premostením“ medzi človekom a jeho

prostredím v prírode. Základom konania je porozumenie svojmu konaniu i konaniu iných,

čo je nevyhnutné pri pretváraní východísk

(vstupných daností) na výstupné danosti

(ciele).

Iba v súvislosti s týmto druhom činnosti má zmysel hovoriť o konaní.

Preto na rozdiel od vysvetlenia porozumenie 2 možno charakterizovať ako odhaľovanie významu 3

alebo zmyslu sociálnych javov, udalostí, vzťahov a procesov, situácií alebo i samotného postavenia

výskumníka v istom sociálnom kontexte.

1 Podrobnejšie pozri o tom Lessing (2001).

2 Neraz je vhodné použiť termín chápanie vo význame porozumenia. V tomto význame hovorí o chápaní aj

Lyotard (1999, s. 78). Podľa Herbarta Blumera ľudia, veci ako i inštitúcie majú pre nás význam, ktorý je

ústredným problémom symbolického interakcionizmu. A najvhodnejšou metódou pre riešenie toho

problému je práve interpretácia. Blumer vychádza z troch premís: (a) Ľudia konajú voči „veciam“ na základe

významu, ktoré pre nich znamenajú. K „veciam“ patria aj ľudia, situácie a inštitúcie. (b) Ich samotný význam

je odvodený, alebo priamo spočíva v sociálnych interakciách, do ktorých vstupujeme s ľuďmi. (c) Významy

117

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Vynára sa otázka, ako je vôbec možné pochopiť to, ako druhí konajú? Nie je práve v tejto oblasti

podstata porozumenia konaniu? (Sedová 2011, s. 769-782). Simon Blackburn sa pýta, či si jeden

druhému rozumieme. Jeho odpoveď znie áno. Toto áno čiastočne zmierňuje, keď dodáva,

že „... rozumieme jeden druhému do veľkej miery... pretože máme spoločný jazyk... slová majú

význam, a preto ak vám niečo oznamujem, dokážete nahliadnuť, čo tým myslím... a práve v tom

spočíva porozumenie... Slová vo svojom prvotnom alebo bezprostrednom význame (podľa Johna

Locka) nezastupujú nič iného, ako idey v mysli toho, kto tieto slová užíva. Slová nám umožňujú

nechať druhých nahliadnuť do súkromnej komnaty, ku ktorej máme inak prístup iba my sami“

(Blackburn, 2012, s. 76).

Viacerí autori zdôrazňujú odkrývanie (neraz skrytej) motivácie, ktoré má prispieť k sprístupneniu

subjektívnych aspektov konania (druhých). K porozumeniu patrí prípadne aj schopnosť tieto javy,

udalosti a procesy v sociálnom kontexte interpretovať, artikulovať v reči. Porozumenie môže

znamenať aj celostné vedenie, dosiahnuté bezprostredným prežívaním a chápaním

(nielen

rozumovým). Neraz hovoríme aj o vcítení , empatii, bezprostrednom uchopení podstaty príslušného

sociálneho javu, najčastejšie na základe pozorovania, rozhovoru. V takom prípade máme do činenia

s umením (zručnosťou) preniesť sa do života osoby, skupiny, alebo javu, ktorému má výskumník

porozumieť. Porozumenie bude teda závislé aj od príslušnej kultúry, sociálnej skupiny, vzdelania

a intelektu výskumníka. Habermas (1981, s. 70) v tejto súvislosti uvádza, že porozumenie nemôže byť

normatívne pripisované, ale že ho dosahujeme komunikatívne.

Nesporný význam musíme pripísať jazyku, Austinovej teórii rečových aktov 4

(Austin,

2004),

podľa ktorej výpoveďou neoznačujeme iba istý obsah alebo skutočnosť, ale výpoveď ako rečový akt

môže slúžiť k uskutočneniu istého alebo celkom iného konania. Teória rečových aktov teda postuluje

komunikatívnu kompetenciu, ktorá obsahuje schopnosť aplikáciou výpovede konať a otvára otázky

na základy systému, princípy a pravidlá, ktorými disponujú ten kto hovorí a ten, kto je jeho

poslucháčom. Austin pritom rozlišuje konštatačné výpovede (tvrdenia), ktoré môžu byť pravdivé

alebo nepravdivé a performatívne výpovede, ktoré sa môžu podariť, alebo aj nie, t.j. môžu a nemusia

viesť k zmene konania, pričom otázka o ich pravdivosti je irelevantná.

Hans Georg Gadamer (1960) uvádza, že ak chceme niečo poznať, musíme podľa hermeneutiky

používať aj iné postupy, akými sú tradičná metodológia a gnozeológia. Musíme vedieť aj načúvať,

nechať sa oslovovať a tiež sa aj pýtať. Javy okolo nás musíme chápať nie iba ako fakty, ale ako niečo,

čo svedčí o tom, že aktéri, ktorí sa podieľali na vzniku príslušného javu, tento vlastne „zanechali“ ako

jednu z možných odpovedí na množstvo otvorených otázok. Gadamer zdôrazňuje, že sa musíme

naučiť vo vede a výskume pýtať sa s nimi, nepovažovať nič za hotovú odpoveď (definitívny jav),

ale ako problém, s ktorým sa musíme zžiť, ak máme odkryť všetky jeho významy vo všetkých jeho

vrstvách. Preto je podľa Gadamera hermeneutika predovšetkým umením interpretácie. Pokladáme

však za dôležité upozorniť, že v prípade vcítenia (empatie ako podmienky nadväzovania sociálnych

vzťahov) 5 je vždy treba overovať, či sú správne hypotézy, príp. otázky, ktoré z problému vyplývajú.

vznikajú, používajú sa a menia v procese interpretácie, v ktorom sa s významami ľudia dostávajú do styku

(Blumer, 1969).

3 Podľa Šefránka (2002) neexistuje jeden pravý a správny pojem významu. Možno skonštruovať a používať

mnoho pojmov významu. Tieto konštrukcie treba oceniť vtedy, keď sa s ich pomocou dajú formulovať

a riešiť zaujímavé problémy.

4 Austinova teória rečových aktov: Austin

(2004) delí rečové akty na lokučné, ilokučné a prelokučné,

na základe toho, či činnosťou myslíme vyslovenie nejakej vety, t.j. akt vykonáme, keď niečo povieme,

alebo tým, že niečo povieme, konáme, alebo aktom myslíme zmenu myšlienok, pocitov a konania

poslucháčov a hovoriacich. Existujú aj iné delenia, napr. na fonetické, fatické a retické atď.

5 Dôležitou podmienkou rozvoja schopnosti empatie sú sociálne vzťahy, v rámci ktorých jednotlivec

posudzuje a vyhodnocuje signály druhého človeka - primárne vo vzťahu k sebe (ako ho má ten druhý rád,

nakoľko si ho váži, čo ten druhý z jeho správania akceptuje a čo pokladá za nesprávne atď.), sekundárne aj

so záujmom práve o toho druhého človeka (ako sa cíti, čo prežíva, prečo sa tak správa atď.). Vďaka týmto

118

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Gadamer zdôrazňuje, že „porozumět znamená být ve vztahu zároveň s ‘věcí samou‘, jež se projevuje

skrz tradici a s nějakou tradicí, odkud ta ‘věc‘ může ke mně mluvit.“ 6

K otázke zmyslu

V procese porozumenia podľa jedného z prúdov vo fenomenologickej sociológii a etnometodológii je

dôležité nielen to, akým spôsobom sa snažíme porozumieť svetu, v ktorom žijeme, ale najmä to,

aby sme tomuto svetu dali sami zmysel

(Garfinkel,

1967) 7. V tomto zmysle chápanie súvisí

i s konštrukcionizmom 8 , keďže chápanie súvisí s konštrukciou znovuvytvorenia zmyslu poznávaného.

Opisovanie a rozprávanie sa vždy uskutočňuje vo vnútri nejakého rámca, ktorý zabezpečuje pojmové

prostriedky pre popis reality a pre jej prerozprávanie. Podľa toho každé poznávanie a následne

vedenie ako konštrukcia nevyhnutne vychádza z hľadísk, ktoré sú definované sociálnymi, kultúrnymi,

intelektuálnymi, politickými, morálnymi, príp. ekonomickými záujmami príslušnej konštrukcie

vedenia. Každé vedenie je teda chápaním z určitej perspektívy (Ondrejkovič, 2004, s. 42). Stávanie sa

zmysluplným prostredníctvom chápania (otázkou je či aj porozumenia) je súčasne inscendenciou

(z lat. in-sciens, tiež in-scendo), vstupovaním chápajúceho človeka do seba samého,

sebaprehlbovanie a do určitej miery i spiritualizácia a humanizácia.

Marleau-Ponty koncipuje dianie života ako ontologickú paradigmu. V tejto paradigme hľadajúc

zmysel je reč tela tohto sveta taká, ako akéhokoľvek univerzálneho média, v ktorom sa až

z rozpoznania (poznania) konštituuje ako poznané, ale ktoré musí poznanie znovu zniesť (spracovať).

Čo mi prinesie a umožní takto vidieť (zmysel) je len viditeľná sebareferencia, videnie seba, ktorá je

prítomná nie ako priama evidencia, ale ako nepostrehnuteľná, ktorá je prítomná nepriamo,

ako tvarovo jednotiaci vzťah. Priamy dôkaz ale nie je ako niečo nepostrehnuteľné; je to nepriamo

prítomné ako tvarovo

(jednotiace). Telo 9 bude teraz

(podľa toho) znamenať stelesnenie

nepostrehnuteľného a zmysel tvoriace hranice vnímania (Danzer, 2003).

Otvorené otázky

Porozumenie je súčasne aj interpretačný postup, ktorým možno odkrývať špecifickosť predmetu ne-

prírodovednej vedy, na rozdiel od „úspešnejšej“ metódy prírodných vied (Balon, 2007). Porozumenie

znamená predovšetkým porozumenie intenciám a motívom ľudského

(sociálneho) správania,

ako súčasti porozumenia „veci“ a preto porozumenie nie je možné previesť do kauzálneho zákona

alebo kauzálneho vysvetlenia.

signálom môžu sociálne vzťahy pretrvávať a vyvíjať sa. Spomínané signály majú predovšetkým neverbálnu

podobu. Prvotným, veľmi dôležitým vzťahom, ktorý môže významne prispieť (ale aj naopak - mať rušivý

vplyv) k rozvoju schopnosti empatie, je, pochopiteľne, vzťah matka

- dieťa, resp. rodičia

- dieťa.

V neskoršom veku postupne rastie vplyv sociálnych vzťahov s ďalšími osobami (príbuznými, rovesníkmi,

učiteľmi a pod.).

6 Kudrna (1964, s. 96).

7 Podľa Garfinkela každý účastník interakčných aktov je vlastne praktický sociológ. Sociológia preto nie je

ničím iným, než snahou pochopiť to, čo ľudia robia, aby rozumeli svetu v ktorom žijú a konajú.

8 Na odlíšenie konštruktivizmu v umení, literatúre a architektúre a v spoločenských vedách sa prikláňame

k požívaniu termínu konštrukcionizmu. Rozumieme pod týmto pojmom ľudské vnímanie, ktoré je

konštrukciou a jej interpretáciou. Ľudský mozog rozumie len svojej vlastnej „reči“, jeho spojenie so svetom

sa uskutočňuje prostredníctvom receptorov. Mozog pritom nereprodukuje skutočnosť, sprostredkovanú

receptormi, ale vykonáva istú redukciu. Výsledkom je naše vedenie ako výsledok konštrukcie, nie poznatok.

9 Človek, podľa Marleau-Pontyho, ktorý dáva zmysel všetkému, nemá telo, ale je telom. Človek a jeho

(ľudské) správanie je organizačným princípom nášho sveta. Nájsť seba v zmysluprázdne a navrhnúť sa v ňom

znamená objaviť zmysel. Vedomie seba, tela a dejín obsahujú štruktúry, prostredníctvom ktorých

realizujeme zmysel (Marleau-Ponty, 1974).

119

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Treba však upozorniť na snahy spochybniť spoločenskovedný výskum z dôvodov prehnaného

zdôrazňovania rozdielov podmienok, z ktorých vychádzajú tie hľadiská, z ktorých vychádza naše

vedenie. Ako príklad uvádza Fay (2002, s. 15 a nasl.), že by sa zdalo, že ľudí z určitej skupiny môžu

poznať (rozumej porozumieť - pozn. autora) iba ľudia z rovnakej skupiny. Iba ženy môžu rozumieť

ženám, iba Afroameričania môžu poznať Afroameričanov, iba Rómovia môžu porozumieť Rómom.

Táto problematika sa stáva zrejmá, keď budeme inými slovami tvrdiť, že aby sme niekoho poznali,

musíme nimi byť (Fay, 2002, s. 15). Iná je už otázka, či niekoho poznať znamená aj mu rozumieť.

Keď pripustíme, že porozumenie nie je možné previesť do kauzálneho zákona alebo kauzálneho

vysvetlenia, možno si pomôcť jednoducho jazykovou analýzou textu alebo jazykového prejavu,

pričom skúmame význam slov a ich väzieb. Možno si pomôcť aj logickou analýzou, pri ktorej

skúmame vnútorné skĺbenie prejavu, vrátane zisťovania logických vád, nejasností, medzier a skratiek,

príp. logických skokov. Nezaobídeme sa ani bez výstavby prejavu ako celku, vrátane jeho členenia.

K interpretácii patrí celkom prirodzene aj kontext, umiestnenie prejavu v jeho súvislostiach.

Malý exkurz do empírie

K odpovedi, ktorá sa nedá vyjadriť, nemožno podľa Wittgensteina vyjadriť ani otázku. „O čom

nemožno hovoriť, o tom treba mlčať“ (Wittgenstein, 1984, s. 85). Keď sa dá otázka vôbec položiť,

možno na ňu aj odpovedať. Požiadali sme preto pracovníkov pôsobiacich v humanitnej sfére, aby sa

pokúsili vlastnými slovami napísať, čo si pod porozumením predstavujú, kedy sa nazdávajú,

že skutočne porozumeli sociálnemu javu, vzťahu, procesu, prípadne i sebe. Stručná obsahová analýza

preukázala značné rozdiely v chápaní pojmu porozumenie. Takmer všetci (22 participanti) sa zhodli

v tom, že samotné porozumenie je proces s rôznou dĺžkou trvania. Náhle „osvietenie“ s významom

porozumenia sa vyskytuje zriedka, ale i vtedy je spravidla výsledkom dlhoročných skúseností

a vzdelania. K výzve predstáv o porozumení odpovedali pedagógovia i sociológovia.

Významná predstaviteľka staršej generácie hereckého umenia, činná i vo vede, výskume

a pedagogickom procese, v rozhovore uviedla, že:

„... stvárnenie roly herca je spravidla výrazom porozumenia. Vtedy už nie režisér a jeho príkazy,

ale osobné porozumenie role v sociálnom kontexte ju skutočne dotvára“.

Gavora a Šrajerová (2009) uvádzajú, že porozumenie textu je najdôležitejšia činnosť pri čítaní; čítať

bez porozumenia vlastne nemá zmysel. V školskom prostredí má porozumenie textu kľúčovú úlohu

- zefektívňuje učenie sa učiva. Učivo, ktoré žiak dobre pochopil, si lepšie integruje s predchádzajúcim

učivom a dlhšie si udrží v pamäti.

„... Učiteľ by mal preto vedieť, do akej miery žiak rozumie čítanému textu. Mal by systematicky

diagnostikovať porozumenie textu, aby zistil silné i slabé stránky čítania žiaka a aby stanovil,

akým problémom musí čeliť. Už dlhšie sa v diagnostike ujal názor, že chyby žiaka nie sú (len)

nedostatkom, ale aj cenným diagnostickým údajom, ktorý musí učiteľ poznať a využívať“

(Gavora & Šrajerová, 2009).

Odlišný význam porozumeniu pripisuje učiteľka na základnej škole:

„Sedela som nad tým "rozumiem", popísala som už kopec verzií, stále sa dostávam k tomu,

že rozlišujem "rozumiem" niekomu a "rozumiem" niečomu. Keď rozumiem niekomu, myslím,

že je to o tom, že sa dokážem priblížiť jeho mysleniu, vcítiť sa, pochopiť, ako sa dotyčný cíti,

čo prežíva, čo potrebuje. Ak rozumiem niečomu, to znamená, že som pochopila, ako tá vec,

proces... funguje, a dokážem tak potom túto vec použiť na to, aby som si uľahčila nejakú prácu,

ale aj to, že dokážem niečo ďalšie vytvoriť sama. Napr.: rozumiem tomu, ako mám pracovať

v PC programe Imagine a keďže viem, ako to funguje, tak dokážem vytvoriť v tomto programe

interaktívne cvičenia pre deti.“

Slovník i myslenie vedeckého pracovníka (SAV) neuľahčujú charakteristiku porozumenia:

120

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

„... otázka je podľa mňa veľmi dobre zodpovedaná vo Filozofických skúmaniach

(L.W),

kde porozumenie sa preukazuje v schopnosti rozpoznať pravidlo (súvislosť) a pokračovať

správne v postupnosti čísiel či v hre, či správne používať

(nové/cudzie) slová. V prípade

argumentu či nejakého dôvodenia/textu sa porozumenie prejavuje v schopnosti prerozprávať

či vyjadriť argument svojimi slovami. V interakcii tvárou v tvár pri počúvaní rozprávania

o nejakom zážitku, probléme, pocitoch (nemusí ísť len o interakciu, ktorá je súčasťou výskumu)

si overujem svoje porozumenie tak, že uvediem príklad niečoho podobného, čo som sama

zažila, alebo poznám z literatúry a filmu a spýtam sa "rozprávača", či je to naozaj podobné,

alebo nie. Ak nie, požiadam ho, aby mi uviedol nejaký ďalší príklad, ktorý je podobný.

Takto postupujem aj vtedy, keď mi niekto dáva veľmi všeobecnú charakteristiku zážitku - napr.

"učiteľka ma šikanuje". Chcem poznať čo najviac príkladov skúsenosti "šikanovania", aby som

mohla porozumieť, ako dotyčný/á používa (rozumie) slovo šikanovanie“.

Procesuálnu stránku porozumenia zdôrazňujú viacerí vedeckí pracovníci:

„... Porozumenie chápem ako stav,

‘finálny produkt‘ istého procesu a deja, cez ktorý

odkrývam problematiku istého javu, situácie, vzťahu a pod. Znamená to potom, že mám

porozumenie, dospela som do štádia, že veci rozumiem.

Niečomu porozumieť pre mňa znamená porozumieť princípu fungovania daného javu, situácie

(príčina - následok). Teda chápať jeho základný mechanizmus: čím je tento jav spôsobený,

ako - podľa akých pravidiel, akým metódami, postupmi sa deje, ako prebieha a čo spôsobuje.

Ak som niečomu porozumela, viem to opísať, zdôvodniť prečo to vzniká a aké sú toho

dôsledky“.

Následne je tu aj príklad:

„ Môj syn sa v istej situácii správa neprimerane danému kontextu (v škole, v rodine - vzhľadom

na jeho možnosti a vek). Porozumieť pre mňa znamená predovšetkým zistiť, prečo sa tak

správa, čo dané reakcie vyvoláva. Porozumieť pre mňa v tejto situácii aj znamená prijať

interpretáciu dieťaťa k tomuto javu

- v príklade neprimeranému správaniu dieťaťa.

Porozumenie je potom porozumením príčinám, prejavom, dôsledkom tohto správania.

Porozumieť znamená pre mňa odkryť príčinné vzťahy tohto javu z pohľadu môjho, ale aj

z pohľadu dieťaťa“.

Participantka si ďalej kladie otázku, ako možno porozumieť (vlastnému dieťaťu):

„ Otázkou je ako možno porozumieť (ja som tá, ktorá chcem porozumieť) tomuto správaniu cez

optiku iného - v tomto prípade dieťaťa. Porozumenie je tak vysoko individualizované poznanie,

ktoré nemusí byť v súlade s porozumením iného. Osobitne, resp. asi predovšetkým vo vzťahoch

a javoch týkajúcich sa ľudí. Myslím, že vo fyzike môže byť porozumenie oveľa transparentnejšie,

čistejšie, menej subjektívne. Samozrejme v prípade, ak existuje nejaký jednotný pojmový aparát

a všetci ho prijímajú a používajú“.

S prehľadným a dôkladným prístupom k porozumeniu sme sa stretli u ďalšieho participanta.

I tu je príznačné, že je to nielen vedecký pracovník, ale i vysokoškolský pedagóg.

„ Agnosco“ (lat.) znamená rozpoznať, uvedomiť si. Iný význam slova porozumieť v latinčine je

comprehendo, teda uchopiť niečo. V angličtine zase pojem understand opisne hovorí o tom,

že voči niekomu či niečomu je možné postaviť sa pod (za) niečo.

Americké školy prvej polovice 20. storočia (najmä etnometodológia, interpretavizmus) a vlastne

všetky ďalšie teórie v ich línii dodnes ako keby do dôsledkov popierali možnosť porozumenia si

ľudí navzájom. Etnometodológia z hľadiska funkcionality priamo hovorí o tom, že porozumenie

si slúži len na pocit vzájomného porozumenia a nie na reálne porozumenie si. Každý jeden

totižto máme rozličné životné skúsenosti a v kombinácii s našou psychikou je nájsť zhodu na

matematickej úrovni znamienka „=“ (áno rozumiem čo hovoríš) možné len v pravdepodobnosti

121

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

na úrovni permutácií blížiacich sa k nekonečnu. Dá sa však vo všeobecnosti prijať tvrdenie,

že slovné vyjadrenie „rozumiem ti“ smerujúce ku partnerovi má aj emocionálny a interakčný

charakter a funkciu.

Ako chápať tento pojem v kultúrnych štúdiách?

Rozumieť niečomu v súčasnej teórii a chápaní kultúrnych štúdií (culture studies) a teórie kultúry

sa dá vysvetliť ako súladnosť medzi mojim vlastným videním reality a tým, ako si myslím,

že je realita konštruovaná. Súhlasiť s niečím na základe porozumenia predpokladá teda,

že moja predstava (moje videnie sveta) je rovnaké s tým ako v danom momente vnímam to,

čo sa deje pred mojimi očami.

Po tretie, a tu je najväčší problém, je otázkou, či je vôbec možné položiť znamienko „=“ do

vzťahu porozumenia medzi dvoma ľuďmi. Keď budeme chcieť ísť do najjemnejších porozumení

rôznych vecí, tak bude nepravdivé tvrdenie, že ľudia si môžu porozumieť a následne vyjadriť

súhlasný postoj. Na úrovni výrazne generalizovaných pojmov (choď, urob, počkaj), možno

pravdepodobne často podfarbených normativitou, je to porozumenie medzi dvoma ľuďmi

výrazné a zároveň je závislé na dĺžke vyjednávania individuálnych porozumení. Tu by sa dal asi

problém rozťať.

Je rozdiel porozumenia v kognitívnej a emocionálnej oblasti?

Pokiaľ hovoríme o probléme porozumenia si ľudí v tzv. kognitívnej oblasti je porozumenie si

medzi ľuďmi výrazné a dokážu si porozumieť, pretože sú si vzájomne blízky na rôznych

úrovniach (toho, že sú ľudia, predstavitelia jednej kultúry, jednej skupiny, jedného záujmového

združenia) a to práve kvôli tomu, že používajú rovnaký jazyk a zdieľajú rovnaké vysvetlenia vecí

(napr. na pojme „kultúra“ sa skôr zhodneme ako sociológovia než ako sociológovia a umelci

- v druhom prípade je potrebný dlhší vyjednávací čas na porozumenie si). V konečnom dôsledku

si ale myslím, že si môžeme porozumieť - pozrieť sa z pohľadu toho druhého, či rozpoznať,

uvedomiť si jeho „slová“.

V emocionálnej oblasti je hľadanie porozumenia silne podfarbené emocionálnym prežívaním.

V tejto oblasti sa omnoho viac uplatňuje empatia a z oboch interakčných strán sa ani

neočakáva, že by si obe strany porozumeli do úplných detailov.“

Z pohľadu pedagóga a akademického funkcionára je často vnímaný pohľad na porozumenie ako istý

nadhľad:

snaha o pochopenie druhého človeka, alebo situácie, alebo nejakej veci,

poznanie zázemia, ktoré sa so situáciou, vecou, človekom a podobne spájajú,

poznanie informácií, ktoré s problémom, človekom, situáciou súvisia,

vnímanie kontextu, v ktorom je informácia podávaná za účelom porozumenia,

merané i vlastným postojom, resp. vzťahom k veci, človeku, situácií, ktorá je podávaná,

konfrontáciou medzi vlastným presvedčením a zhodnotením stavu situácie, v ktorej

k porozumeniu má dochádzať.

I medzi sociológmi sme sa stretli s pochybnosťami o možnostiach porozumenia, dalo by sa povedať,

že v zmysle Simon Blackburnovej otázky, či si jeden druhému rozumieme (Blackburn, 2012, s. 76).

Ja si osobne myslím, že tomu druhému nemôžeme nikdy porozumieť dokonale. Môžeme sa o to

pokúsiť, byť empatickí, ale neprežívame jeho situáciu, nemáme jeho životné skúsenosti

(či pozitívne alebo negatívne). Porozumenie môže byť intenzívnejšie, ak máme spoločné zážitky,

skúsenosti a pod. Viem porozumieť svojmu introvertnému a citlivému synovi, pretože sama som

bola introvertným dieťaťom (a stále si pamätám tie pocity). Môj muž má problém porozumieť

takému dieťaťu, pretože celý život bol extrovert, pochádzal zo šiestich detí, kde si svoje miesto

122

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

musel vydobyť. Myslím si ale, že je podstatné snažiť sa porozumieť, aby sme s tými druhými

dokázali koexistovať.

Medzi kvalifikované odpovede na otázku o porozumení možno zaradiť aj nasledovnú odpoveď,

skôr už esej na základe skúseností a dôkladnej úvahy participantky:

Vo veľmi všeobecnej rovine môžeme pod porozumením myslieť pochopenie podstaty, zmyslu,

kauzality alebo významu niečoho - veci, javu a pod. V tomto zmysle sa nám natíska pre

porozumenie synonymum pochopenie. Iste však by sme tieto pojmy použili v rozdielnych

situáciách rozdielne, jednak podľa osobnej jazykovej kultúry alebo podľa objektu, ktorému

treba porozumieť, pochopiť ho.

Porozumenie vníma participantka v dvoch základných rovinách. V rovine porozumieť konkrétnym

veciam, javom alebo procesom (napr. prírodovedná oblasť) a v rovine medziľudských vzťahov

(sociálno-spoločenská oblasť).

Prvá z uvedených rovín je založená v podstate na čisto zmyslovo-rozumovej, poznávacej báze

a súvisí so schopnosťou pochopiť, osvojiť si konkrétny objekt porozumenia (vec, jav, proces),

ktorému treba porozumieť. Vychádza z úrovne poznatkov, schopností ich kombinovať a vidieť

súvislosti (IQ).

Porozumenie v druhej, sociálno-spoločenskej oblasti je založené na osobnej vnútornej motivácii,

záujme a empatii. Vychádza z predchádzajúcich skúseností, poznatkov a schopnosti vcítiť sa do

konkrétnej situácie, vzťahov, druhého človeka alebo aj skupiny ľudí (EQ).

Vychádzajúc z uvedeného pokusu o konštrukt možného vysvetlenia porozumenia vidíme

niektoré spoločné prvky, ktoré by sme mohli použiť v ďalšom pokuse, tentokrát o „všeobecnú

definíciu porozumenia“:

Porozumenie je výsledkom vedomej, vnútorne motivovanej snahy o pochopenie vecí, javov,

procesov, alebo vzťahov za účelom ich poznania s cieľom jeho ďalšieho využitia v činnosti

človeka alebo jeho pôsobenia na okolie v rámci komunikácie a medziľudských vzťahov.

V spoločenskej oblasti porozumenie úzko súvisí so zaujímaním postojov k spoločenským javom,

iným ľuďom a kvalitou vzťahov s nimi.

V sociálno-spoločenskej rovine môžeme teda skrátene voľne povedať, že porozumenie je

výsledkom vnútorne motivovanej snahy o pochopenie druhého človeka. Druhému človeku sme

pravdepodobne porozumeli vtedy, keď pochopíme dôvody, resp. príčiny jeho správania sa,

prejavu a konania voči našej osobe alebo voči iným ľuďom. Vždy však ide len o možnosť,

ktorá je determinovaná mierou nášho poznania druhej osoby v pokiaľ možno najširších

súvislostiach, tiež ide o našu schopnosť empatie, intuície a tiež podmienené mierou motivácie

porozumenia.

Preto úplne porozumieť druhému človeku je nesmierne ťažké, ak vôbec možné. Porozumenie

v medziľudských vzťahoch je potrebné a snáď jedine aj možné ako niečo pozitívne, dobroprajné,

čo nám umožňuje obohatiť náš vzťah k inému človeku, pochopiť ho alebo aj nás samotných

v určitej situácii. Premisou tu však musí byť dobrý úmysel, pozitívna snaha, motivácia alebo aj

láska.

Porozumenie bezprostredne súvisí, ba i podmieňuje súcit:

V Budhovom učení je napr. premisou vzťahu k iným bytostiam (ľuďom, všetkým živým tvorom)

schopnosť súcitu, ktorý je v tejto súvislosti možné vnímať ako vyššiu úroveň empatie. Vďaka

súcitu Budha pochopil nielen zmysel a kolobeh života vo večnosti, ale aj sám seba ako jeho

súčasť. Nazeranie na porozumenie z takejto alebo podobnej duchovnej roviny pravdaže otvára

ďalšiu inú kvalitu priestorov pre vnímanie porozumenia, pretože tu už opúšťame ľudské

hľadiská a ocitáme sa v priestore, ktorý nás presahuje.

123

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Preexponovaný súcit bez schopnosti aj určitej miery kritického pohľadu sa však môže stať

v konečnom dôsledku zraňujúcim sklamaním. Preto porozumenie vychádzajúce z dobrej snahy

a úmyslu nemôže byť nikdy len jednostranným, ale aj akoby ponukou, darom druhej strane,

ktorá by s ním mala rovnako pozitívne naložiť v rámci vzájomného vzťahu. Ak sa tak nestane,

buď sme sa teda napriek obojstrannej snahe vzájomne neporozumeli, resp. neboli sme toho

schopní, alebo o to porozumenie druhá strana nemá záujem, nemá pre ňu význam. Tu myslíme

prirodzene na vzťahy dospelých ľudí, pretože vzťah k deťom je v zreteľne inej rovine.

Tam východisko lásky, súcit a obetavosť ako východiská porozumenia sú nanajvýš potrebné

a veríme, že dieťa vždy vníma takýto prístup, vzťah ako útočisko istoty a bezpečia zvlášť

v zložitejších životných situáciách (biblický príklad návratu strateného syna, kde otvorená náruč

nič sa nepýtajúceho otca objíma, chráni a odpúšťa súčasne).

So zdôrazňovaním snahy

(o porozumenie, stotožňované s chápaním) sme sa stretli častejšie.

Najvýraznejšie bola prezentovaná takáto snaha o stotožnenie u participantky so sociologickým

vzdelaním:

Porozumenie je výsledkom snahy o pochopenie druhého človeka takého, aký skutočne je,

rovnako jeho skutkov a postojov, pričom východiskom tejto snahy musí byť pozitívna motivácia,

dobroprajné myslenie, empatia alebo aj nezištná láska. Takéto porozumenie je však potrebné aj

dať zreteľne najavo ako prejav ruky podanej s dobrým úmyslom pomôcť, správne sa chápať

navzájom a tak sa spoločne usilovať o kvalitný vzťah. Akokoľvek to znie ideálne,

ba až romanticky, inej cesty niet , zvlášť v dnešnom svete relativizácie skutočných hodnôt

a všetkého, čo vytvorilo a predstavuje dnešnú európsku civilizáciu.

Uvedené konštatovanie snahy o pochopenie druhého človeka takého, aký skutočne je, by sme mohli

považovať i ako záver malého empirického exkurzu do názorov na porozumenie, ktoré by si zaslúžilo

osobitný výskum.

Záver

Porozumenie má v našom živote nemalý význam. Neraz určuje naše konanie, jeho prostredníctvom

sa sami poznávame, budujeme svoje vzťahy k sebe i svojmu okoliu, volíme cesty a spôsob života.

Význam porozumenia zdôraznilo i zaradenie sociálneho rozmeru medzi všeobecné priority EÚ

(EUR-lex, 2016). 10

Cieľom spoločenskovedných disciplín by sa malo stať prispieť k objasňovaniu zdanlivo známych

a všeobecne používaných pojmov, medzi ktoré patrí aj porozumenie. Jeho osobitný význam

nadobúda riešenie v sociológii, sociálnej pedagogike a sociálnej filozofii.

Literatúra

Austin, J. L. (2004). Ako niečo robiť slovami . Bratislava: Kaligram.

Balon, J. (2007). Sociologická teorie. Příběh krize a fragmentace - projekt obnovy a rekonstrukce .

Praha: SLON.

Blackburn, S. (2012). Velké otázky filosofie . Praha: Euromedia Group, Knižní klub.

Blumer, H. (1969). Symbolic interactionism; Perspective and method . Englewood Cliffs, NJ: Prentice-

Hall .

10 Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady z 27. júna 2002 ustanovuje najmä

otvorenú metódu koordinácie, ktorá sa vzťahuje na priority, ktorými sú participácia, informovanosť,

dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí a lepšie porozumenie mládeži.

124

Ondrejkovič / Porozumenie v spoločenskovednom výskume

Danzer, G. (2003). Marleau-Ponty: Ein Philosoph auf der Suche nach Sinn . Berlin: Kulturverlag

Kadmos.

EUR-Lex. (2016, Apríl 1). Přístup k právu Evropské unie . Dostupné z http://eur-lex.europa.eu/

Fay, B. (2002). Současná filosofie sociálních věd . Praha: Slon.

Gadamer., H. G. (1960). Wahrheit und Methode. Grundzüge einer philosophischen Hermeneutik.

Tübingen: Mohr.

Garfinkel, H. (1967). Studies in Ethnomethodologie . Pretince Hall: Engelwood Cliffs.

Gavora, P., & Šrajerová, H. (2009). Porozumenie textu zisťované cloze-testom vo vzťahu k niektorým

charakteristikám žiakov. Slovo o slove, 15 , 199-207.

Habermas, J. (1981) Theorie des Kommunikativen Handelns . Band I., Band II. Handlungsrationalität

und gesellschaftliche Rationalisierung. Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Kudrna, J. (1964). Studie k Hegelovu pojetí historie . Praha: Nakladatelství ČSAV.

Lessing, H-U.

(2001). Wilhelm Diltheys 'Einleitung in die Geisteswissenschaften' . Darmstadt:

Wissenschaftliche Buchgesellschaft.

Lyotard, J. F. (1999). Fenomenológia . Bratislava: SOFA.

Marleau-Ponty, M. (1974). Phänomenologie der Wahrnehmung . Berlin: De Gruyter.

Ondrejkovič, P. (2004). Socializácia v sociológii výchovy . Bratislava: VEDA.

Petrusek, M. (1993). Teorie a metoda v moderní sociologii . Praha: Karolinum.

Petrusek, M. (2009). Základy sociologie. Praha: Akademie veřejné správy.

Sedová, T. (2011). K niektorým aspektom interpretativizmu v sociálnom poznaní . Filozofia, (66) 8,

769-781.

Wittgenstein, L. (1984). Tractatus logico-philosophicus. Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Wittgenstein, L. (1993). Filosofická skoumání . Paha: Filosofický ústav AV ČR.